Moji starí rodičia z jednej strany a prastarí rodičia z druhej strany žili cez druhú svetovú. Teda z najbližšej rodiny. Dedko sa narodil v 1927, babka1930, pradedo 1926 a prababka 1927. Pradedka som nepoznala. Babku si nepamätám. Tento článok bude hlavne o dedkovi.
Ako som už spomínala, dedko sa narodil v 1927. Keď bola 2. svetová mal od 12 po 18 rokov. Našťastie nenarukoval. No cez Slovenské národné povstanie chcel ísť bojovať. Zase našťastie (pre nás) nestihol prísť. Potom už nemal ako. No vojnu prežil.
Nemal to ľahké. Na stanicu v našom meste bolo vraj viac útokov. Aj tu sa ľudia báli. Nám nikdy o vojne nerozprával. Teraz mi to je ľúto. V 2010 zomrel. Mňa až potom napadlo, že by bolo zaujímavé sa sním o vojne porozprávať. Bol to predsa dedko. To, aký je starý, ma nenapadlo. Veď tato nemá zďaleka 50.
Preto pýtajte sa tých ľudí, čo vojnu a aj ďalšie veci prežili. Je to zaujímavejšie než učebnica dejepisu. Aj keď je s tými ľuďmi rozhovor napr. v televízii alebo rádiu, spýtajte sa ich, čo vás najviac zaujíma. Získate možno nejaké vedomosti, poviete to v škole a možno máte jednotku vo vrecku.
Ale pozor, pýtajte sa ich opatrne. Môžu byť na túto tému veľmi chúlostivý. Všetko má svoje hranice.